Menej jesť – dlhšie (zdravšie?) žiť

Starnutie si mnohí z nás spájajú s obdobím istých obmedzení, dyskomfortu, možno ochorení a nepohodlia. Pri tejto predstave sa v nás môže naštartovať pozitívna motivácia udržať sa v plnom zdraví čo najdlhšie a oddialiť nástup či už civilizačných ochorení alebo našej znižujúcej sa vitality a sily. Aké máme možnosti?

Starnutie ako prirodzený stav

Odhaduje sa, že maximálna dĺžka života je podmienená geneticky len na 25-30%. Ak by sme netrpeli chorobami, ktoré náš život skracujú, dĺžka života by sa hneď predĺžila o 15%. Starnutie je proces podmienený viacerými faktormi na úrovni génov, epigenetiky, proteínov organizmu, buniek a ich vzájomnej komunikácie.

Pri starnutí sa hromadí množstvo poškodení v našom tele, čo vedie k zmenám na úrovni komunikácie buniek. Významným faktorom sú vnútorné zápalové procesy, oxidačný stres a fyziologická či hormonálna nerovnováha. Mnohé však vieme ovplyvniť spôsobom nášho života.

Ako predĺžiť život

Dnes sa v mnohých výskumných pracoviskách skúma, ako život predĺžiť a ktoré mechanizmy zodpovedajú za dlhovekosť. Už napríklad vieme, že máme v tele:

• ochranné gény zvyšujúce odolnosť voči stresu (aj oxidačnému)
• špecifické enzýmy zodpovedné za potláčanie zápalu
• regulačné dráhy umožňujúce zlepšiť medzibunkovú komunikáciu (napríklad polyfenol resveratrol prítomný v arašidoch, hrozne, čučoriedkach, malinách či moruši aktivuje práve tieto regulačné dráhy)

Sme teda vybavení na dlhý život v zdraví.

Najúčinnejší mechanizmus je v našich rukách

Jeden z najúčinnejších mechanizmov, ktorý máme plne v svojich rukách je, laicky povedané, obmedzenie potravy. V odborných kruhoch sa tomuto obmedzeniu hovorí kalorická reštrikcia. Význam kalorickej reštrikcie spočíva v tom, že umožňuje ovplyvniť určité procesy v tele, napríklad:

• kontroluje vplyv rastového faktora (IGF-1)
• znižuje oxidačný stres, ktorý je významným faktorom rýchlosti starnutia
• znižuje inzulínovú a glukózovú signalizáciu
• zvyšuje aktivitu antioxidantov
• tlmí zápalové procesy
• podporuje odstránenie nefunkčných proteínov v bunkách

Jej účinok ešte narastá s pohybovou aktivitou. Pri sledovaní takmer 6000 osôb vo veku 20-84 rokov sa zistilo, že jedinci s vysokou pohybovou aktivitou mali biologický vek nižší o 9 rokov v porovnaní s tými, čo mali sedavý spôsob života.

Dĺžka veku bola pritom vyjadrená mierou skracovania telomér na koncoch chromozómov, ktoré sa považujú za významný znak starnutia. Najdlhšie teloméry mali ženy aj muži s najvyššou aktivitou – adekvátnou 30-40 minút behu 5 dní v týždni.

Praktické riešenie

Pod pojmom kalorická reštrikcia si možno mnohí z nás predstavia hladovanie, ktoré je nezlučiteľné s vysokou pohybovou aktivitou a už vôbec sa nedá prepojiť s našim klasickým životným štýlom.

Ako teda preniesť poznatky modernej vedy do denného režimu?

Určite vám tento model stravovania zaimponuje v prípade, že nie ste zástancom 5-6 chodových dní, kedy potrebujete prijímať jedlo každé 2-3 hodiny. Podstatné je, aby ste v procese prerušovaného hladovania dosiahli 8-10 hodinový interval, v ktorom budete jesť, a zvyšný čas budete „hladovať“. Z hľadiska správneho načasovania, podpory orgánových hodín a procesov zodpovedajúcich za efektívny metabolizmus je v poriadku, ak si dáte ráno výdatné raňajky, po približne 4 hodinách obed a posledné jedlo dňa budete konzumovať približne o 5tej. Týmto spôsobom viete energetický príjem rozdeliť do väčších porcií, udržať tak prestávky medzi jedlami a aj získať benefit z hladovania. Pochopiteľne však nie je jedno, čo jete a aké potraviny preferujete – o tom však iný článok.

Prístupov je samozrejme viac, avšak ide najmä o to, aby ste sa s daným režimom stotožnili, a vedeli ho praktizovať v bežnom živote a v súlade so svojimi aj rodinnými či pracovnými povinnosťami.  V opačnom prípade by ste akurát zvýšili pôsobenie stresu na vaše vnútorné prostredie a ani hladovanie by nepomohlo