Ultraspracované potraviny ako „tichý zabijak“?

Môžu byť ultraspracované potraviny novým „tichým“ zabijakom? A platí to iba pre USA? Stovky nových ingrediencií, s ktorými sa ľudská fyziológia nikdy nestretla, sa teraz nachádzajú v takmer 60 percentách stravy priemerného dospelého a takmer 70 percentách stravy detí v USA. Tento fenomén predstavuje novú hrozbu pre verejné zdravie, podobne ako v minulosti nezaznamenaný vysoký krvný tlak.

Od šumivých nápojov cez cereálie a „porciované“ pochutiny až po spracované mäso, ultraspracované potraviny plné aditív. Olej, tuk, cukor, škrob a sodík, či emulgátory ako karagénan, mono- a diglyceridy, karboxymetylcelulóza, polysorbát a sójový lecitín, naďalej zbavujú potraviny zdravých živín a zároveň prinášajú ďalšie zložky, ktoré by mohli byť škodlivé pre ľudské zdravie.

Zatiaľ čo obezita a nedostatok fyzickej aktivity sú dobre známymi prispievateľmi k morbidite a úmrtnosti, ktorej sa dá v USA vyhnúť, ďalším vznikajúcim nebezpečenstvom je bezprecedentná konzumácia týchto ultraspracovaných potravín v štandardnej americkej strave.

Odborníci z Lekárskej fakulty Schmidtovej univerzity vo Floride skúmali túto hypotézu a poskytujú dôležité poznatky pre zdravotníckych pracovníkov v boji, kde zábavný priemysel, potravinársky priemysel a verejná politika nezodpovedajú potrebám pacientov. Výsledky ich práce boli publikované v komentári v American Journal of Medicine.

„My, ktorí praktizujeme medicínu v USA, sa dostávame do nevšednej pozície – sme prvá generácia zdravotníckych pracovníkov za posledných 100 rokov, ktorá zažíva pokles priemernej dĺžky života,“ uviedla Dawn H. Sherling, M.D. „Naša priemerná dĺžka života je nižšia ako v iných ekonomicky porovnateľných krajinách. Keď sa pozrieme na zvyšujúce sa miery neprenosných chorôb v menej rozvinutých krajinách, vidíme, že tento nárast súvisí so zvyšujúcou sa spotrebou ultraspracovaných potravín.“

Hoci profesionálne organizácie, ako je Americká kardiologická spoločnosť, odporúčajú pacientom vyberať si minimálne spracované potraviny namiesto ultraspracovaných potravín, existuje problém v tom, že „neexistuje všeobecne akceptovaná definícia ultraspracovaných potravín a niektoré zdravé potraviny môžu spadať do tejto kategórie“.

„Keď sú zložky potraviny obsiahnuté v prirodzenej, celistvej potravinovej matrici, trávia sa pomalšie a neefektívnejšie, čo vedie k menšej extrakcii kalórií, všeobecne nižšiemu glykemickému zaťaženiu a nižšiemu nárastu lipoproteínov bohatých na triglyceridy po jedle, ktoré podporujú tvorbu aterosklerotického plaku,“ povedala Allison H. Ferrisová, MD, hlavná autorka, docentka a riaditeľka riaditeľka rezidenčného programu interného lekárstva, FAU Schmidt College of Medicine. „Preto, aj keby sa z ultraspracovaných potravín odstránili nepríjemné prídavné látky, stále by existovali obavy z nadmernej konzumácie týchto produktov, ktorá by mohla viesť k obezite, cukrovke a srdcovým chorobám.“

Jedným z možných mechanizmov, ktorý vysvetľuje nebezpečenstvo ultraspracovaných potravín, je prítomnosť emulgátorov a iných prísad, ktoré ľudský tráviaci trakt väčšinou nezvláda spracovať. Mohli by slúžiť ako zdroj potravy pre našu mikrobiotu, čím by mohli vytvárať dysbiotický mikrobióm, ktorý môže v správnom hostiteľovi podporovať vznik chorôb.

„Prídavné látky, ako je maltodextrín, môžu podporovať hlienovú vrstvu, ktorá je priateľská k určitým druhom baktérií, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve u pacientov so zápalovým ochorením čriev,“ povedala Sherling.

Autori štúdie poukazujú na to, že v USA došlo k výraznému nárastu výskytu kolorektálneho karcinómu, najmä u mladších dospelých, a predpokladajú, že zvýšená spotreba ultraspracovaných potravín môže byť jedným z prispievajúcich faktorov, ako aj k niekoľkým ďalším gastrointestinálnym chorobám.

Autori uvádzajú, že to, či ultraspracované potraviny prispievajú k našej aktuálne rastúcej miere neprenosných chorôb, si vyžaduje priame testovanie v analytických štúdiách navrhnutých a priori na to. Zatiaľ však veria, že je povinnosťou všetkých zdravotníckych pracovníkov je diskutovať so svojimi pacientmi o výhodách zvýšenej spotreby celých potravín a zníženia spotreby ultraspracovaných potravín.

Tiež naznačujú, že podobne ako nebezpečenstvo tabaku, ktoré sa začalo objavovať v polovici minulého storočia, trvalo desaťročia, kým sa prevažná časť dôkazov a úsilie progresívnych zdravotníckych úradníkov nepodnietila k zmene politiky, aby sa odradilo od používania cigariet. Podobnú cestu môžu mať aj ultraspracované potraviny.