DETSKÁ STRAVA: Najčastejšie chyby

V prevencii civilizačných ochorení patrí nesmierne významná úloha všetkým formám spoločenského stravovania, ale najmä predškolskému a školskému. Malé deti a školáci sú totiž prípadnými nedostatkami vo výžive najľahšie zraniteľné. Medzi najčastejšie chyby v strave školských detí, ktorým by sme sa mali vyvarovať, patria:

V strave dnešných detí často prevládajú spracované potraviny a jedlá s minimálnou biologickou hodnotou. Nedostatok ovocia a zeleniny je jednou z najčastejších a najvýraznejších chýb, ktoré často vidíme v kontexte detskej stravy. Svedčí o tom aj výrazne stúpajúci počet detí v školskom veku s obezitou a nadváhou. Okrem toho väčšina detí má vzhľadom na veľmi jednostrannú stravu nedostatok vitamínov a minerálov, ktoré sú potrebné pre správny vývin v tak mladom veku.

Riešenie: Ku každému z 5 denných jedál pridajte zdroj ovocia a zeleniny. Pozor, kečup, hranolčeky a kompót sa nerátajú. Pokúste sa napríklad zahrnúť zeleninu najmä vo forme hlavných jedál a ovocie môžete použiť ako vhodnú desiatu, prípadne na prípravu smoothies.

Ďalšou výraznou chybou v strave dnešných detí je nedostatočný príjem mlieka a mliečnych výrobkov. Tento trend výrazne narastal najmä v kontexte vegánskej a vegetariánskej stravy. Avšak práve táto skupina potravín predstavuje dôležitý zdroj bielkovín a vápnika, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj kostí a zubov detí v mladom veku.  Detská strava by mala denne obsahovať aspoň 3 porcie jedál bohatých na vápnik, napr. 150 ml mlieka či malý téglik  jogurtu. V dnešnej dobe však namiesto vhodných zdrojov, akými sú mlieko, syry a jogurty, vidíme v strave detí spracované „termixy”, ktoré však patria do skupiny dezertov, a preto by sa nemali v detskej strave vyskytovať na pravidelnej báze a už vôbec nie ako kvalitný zdroj vápnika. 

Riešenie: Ak vaše dieťa obľubuje „termixy”, skúste mu doma vyrobiť vhodnú domácu alternatívu, ktorá nebude priemyselne spracovaná a plná cukru či iných sladidiel. Ak ste zástancom nemliečnych alternatív kravského mlieka, uistite sa, že sú obohatené vápnikom a nesladené. 

Nadmerná spotreba sladkostí vo výžive detí predstavuje zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, obezity a cukrovky v neskoršom veku. V dnešnej dobe potravinársky priemysel výraba veľké množstvo hyperpalatabilných jedál – to znamená jedál s vylepšenými senzorickými vlastnosťami, ktoré najčastejšie vznikajú spojením jednoduchých cukrov s tukom a soľou. Práve tieto potraviny však najčastejšie majú vysokú energetickú denzitu a,  naopak, znížený obsah bioaktívnych látok, čo predstavuje zdravotné riziko vo forme špecifickej podvýživy – charakterizovanú nadbytkom prijatej energie a nedostatkom mirkonutrientov.

Riešenie: Zakazovanie sladkostí určite nie je to správne riešenie, pretože práve zákazy môžu viesť k tendencii prejedania sa danou potravinou v neskoršom veku. Najvhodnejšou alternatívou je ponúkať sladkosti striedmo a mať na pamäti, že by nemali tvoriť viac ako 10 % z celkového energetického príjmu.

Niektoré deti celý deň niečo pojedajú, najčastejšie sú to však menej nutričné jedlá ako napríklad keksíky, sladkosti či iné pochutiny. Okrem toho ich často zapíjajú práve sladkými nápojmi a džúsmi. Ani jeden z týchto zvykov nie je vhodný, pretože to často vedie k odmietaniu alebo vynechávaniu hlavných a viac nutrične vyvážených jedál. 

Riešenie: Nie je potrebné úplne vynechávať jedlá mimo hlavných chodov, ale je vhodné si zvoliť pravidelné časové intervaly, aby sme obmedzili bezhlavé jedenie kade-čoho. Olovrant a desiata je vhodnou príležitosťou, keď môžeme do detského jedálnička priniesť nové chute a dať tak priestor experimentovaniu. Tento prístup je vhodný najmä vtedy, ak nechceme riskovať, že nové chute nebudú dieťaťu vyhovovať a skončí to odmietnutím celého hlavného jedla.

Ďalším častým problémom je, že detská strava na dennej báze obsahuje šumivé a sladené nápoje, dokonca u niektorých detí už nájdeme aj nápoje s obsahom kofeínu. Najvhodnejšie nápoje pre deti sú však voda a mlieko, keďže neprispievajú k vzniku zubného kazu a nadbytočnému energetickému príjmu, ktorý môže viesť k práve k nechcenému priberaniu hmotnosti. 

Riešenie: Vhodnou cestou, ako zabezpečiť pitný režim u detí, je ponúknuť im nápoj ku každému jedlu a jeden alebo dva nápoje medzitým. Ak ich chceme postupne odnaučiť od sladených nápojov, vhodným krokom je riediť ich vodou – 1 diel džúsu na 10 dielov vody alebo polovica čistej šťavy + polovica vody.

Nedodržiavanie hygienických návykov, zlé stolovanie či časté vynechávanie raňajok sú takisto súčasťou najčastejších chýb, ktorých sa môžeme ako rodičia nechtiac dopúšťať. Veľakrát na tento aspekt výživy zabúdame, ale práve to, ako sa my dospelí pri jedle správame, formuje stravovacie návyky detí a aj ich budúci vzťah k výžive. 

Riešenie: Choďte deťom vzorom a neodchádzajte z domu bez raňajok. Počas stolovania  vytvorte neutrálne prostredie – to znamená žiadne náhlenie sa, žiadne konzumovanie jedla pred televízorom, minimalizujte často stresujúce konverzácie o práci či škole, odložte akúkoľvek elektroniku, vrátane telefónov a užite si tak   kvalitný čas spolu.

Zdroje:
 
Zdravie a výživa ľudí 1, Chlebo Peter Keresteš Ján et al. (2020)

https://www.bda.uk.com/resource/healthy-eating-for-children.html

https://www.medicinenet.com/mistakes_parents_should_avoid_feeding_toddlers/article.htm