Prerušované hladovanie alebo Intermittent fasting – na čo si dať pozor?

Jedlo len počas vopred určeného času

Prerušované hladovanie alebo Intermittent Fasting (IF) sa počas uplynulých rokov stalo veľmi populárnym a to najmä pre svoje prísľuby zlepšenia zdravia. Výskum ukazuje, že práve prerušovaný pôst môže byť vhodný spôsob, ako regulovať svoju váhu a predchádzať alebo dokonca zvrátiť niektoré formy chorôb. Ale ako na to? A je to bezpečné?

Čo je to Prerušované hladovanie – Intermittent Fasting?

Zatiaľ čo väčšina doteraz existujúcich diét sa zameriava na to, ČO jesť, prerušované hladovanie je hlavne o tom, KEDY jesť. Existuje mnoho rôznych spôsobov ako prerušovaný pôst robiť, ale všetky sú založené na voľbe pravidelných časových intervalov, kedy sa môžete najesť. Medzi ten najpopulárnejší patrí ten kedy po dobu 8 hodín môžete jesť a po zvyšok času, čiže 16 hodín máte pôst. Existujú však aj také formy, kedy jeden deň jete a druhý deň máte pôst alebo dokonca také pri ktorých dva dni v týždni jete iba jedno jedlo za deň.

Niektoré z týchto foriem IF môžu mať viac vedľajších účinkov ako iné, ale pri všetkých ide o jeden hlavný princíp, ktorý je spájaný práve s benefitmi IF a tým je, že naše telo počas dlhých hodín bez prísunu jedla vyčerpá zásoby cukru a začne spaľovať tuky – odborne sa tento jav nazýva „metabolic switching“ alebo „metabolické prepínanie“.

Výskumník Mark Mattson, ktorý sa venuje výskumu IF už viac ako 20 rokov, ale tvrdí, že zmeny ktoré sa dejú v našom tele počas tohto metabolického prepínania nemajú vplyv nielen na samotné spaľovanie tukov a kontrolu hmotnosti ale aj na ochranu orgánov proti chronickým chorobám akými sú napríklad diabetes typu 2, kardiovaskulárne a neurodegeneratívne choroby.

Aké môžu byť nežiadúce účinky a je „IF“ naozaj pre každého?

Je dôležité povedať, že aj napriek zdravotným benefitom ktoré nám IF môže potencionálne priniesť, tento stravovací režim nie je úplne pre každého. Zatiaľ čo niektorí z nás patria medzi tých ktorí roky jedia štýlom prerušovaného hladovania a ani o tom nevedia a je to pre nich niečo prirodzené a cítia sa skvelo; je viacero skupín ľudí / napr. deti a tínedžeri pod 18 rokov, tehotné a dojčacie ženy, ľudia s históriou PPP, ľudia trpiaci s cukrovkou/, ktorým tento typ stravovania nie je odporúčaný práve pre rôzne zdravotné riziká, ktoré tento stravovací režim môže priniesť.

Problémy s nevoľnosťou

V závislosti na dĺžke intervalu na ako dlho máte nastavené okno pôstu, môžu ľudia pociťovať bolesti hlavy, letargiu, mrzutosť a zápchu. Ak pociťujete niektoré z týchto vedľajších účinkov, je dobré prejsť na taký IF režim ktorý vám bude umožňovať prísun jedla každý deň, v určitom časovom období.

Riziko prejedania sa

Po období hladovania, ktoré je dlhšie než obvykle, môžeme pociťovať oveľa silnejšie nutkanie na jedlo, čo môže v konečnom dôsledku viesť až k prejedaniu sa. Tento biologický jav nastáva v dôsledku toho, že v čase keď je naše telo v príliš veľkej deprivácii, hormóny regulujúce chuť do jedla a hladové centra v mozgu prechádzajú do režimu zvýšenej alebo nadmernej aktivity a podnecujú nás tak k nekontrolovanej konzumácii v čase keď je jedlo k dispozícii.

Riziko príliš veľkej straty hmotnosti

Toto riziko je dôležité brať do úvahy hlavne keď ide o ohrozené skupiny ľudí, ktorí už teraz sú na hranici zdravej telesnej hmotnosti – napr. ak ide o starších ľudí. V takomto prípade môže prerušované hladovanie spôsobiť viac problémov ako benefitov keďže ďalší úbytok na váhe by mohol ovplyvniť zdravie kostí, celkovú funkciu imunitného systému a energetickú rovnováhu.

Môže byť nebezpečné, ak užívate určité lieky

Niektorí ľudia, ktorí užívajú lieky na krvný tlak alebo na srdcové choroby, môžu byť náchylnejší na nerovnováhu sodíka, draslíka a iných minerálov počas pôstu, ktorý je dlhší než obvykle. Nerovnováha práve týchto minerálov je veľmi nebezpečná keďže sú dôležité pre zabezpečenie správneho fungovania srdca a ich akútny nedostatok môže viesť až k zástave srdca. Ďalším príkladom ľudí ktorým nemusí IF veľmi vyhovovať sú ľudia, ktorí sú na liekoch, ktoré je potrebné brať spolu s jedlom aby sa zabránilo nevoľnostiam a podráždeniu žalúdka.

Prerušované hladovanie – zopár slov na záver

Ako sa hovorí, veľa vecí okolo nás vrátane výživy nie je buď čierne alebo biele a tak je to aj s IF – nedá sa s určitosťou povedať, že práve tento stravovací režim bude vyhovovať každému z nás. Ak sa predsa len rozhodnete vyskúšať tento stravovací režim, odporúčame tak spraviť postupne – čiže pomaly si skracovať časové okno jedenia v priebehu niekoľkých mesiacov.

Použité zdroje:

https://www.hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/intermittent-fasting-what-is-it-and-how-does-it-work

https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMra1905136

https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/4-intermittent-fasting-side-effects-to-watch-out-for