Dojčenie má výhody ako pre zdravie dieťaťa, tak aj zdravie matky. „Dojčatá, ktoré sú od narodenia až do prvých šiestich mesiacov života kŕmené výhradne len materským mliekom, získavajú ten najlepší štart do života,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2011). Práve materské mlieko totiž poskytuje dieťaťu všetky živiny a energiu, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast, vývoj mozgu a celkové zdravie. Globálne odporúčania WHO (2011) a UNICEF (2019) pre primeranú výživu dojčiat preto odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a následne nutrične primeranú doplnkovú výživu s pokračovaním v dojčení minimálne do 2. roku života.
Aké sú teda podľa existujúcich vedeckých štúdií najdôležitejšie zdravotné prínosy dojčenia pre dojča aj matku, o ktorých by ste určite mali vedieť?
Dojčenie má množstvo výhod, ale medzi tie najrozšírenejšie patrí jeho schopnosť znižovať mieru skorej úmrtnosti medzi novorodencami. Toto je obzvlášť dôležité v krajinách s nízkymi príjmami, kde materské mlieko predstavuje najdostupnejší a najprimeranejší zdroj výživy pre dojča. Okrem toho, na rozdiel od dojčenskej výživy, materské mlieko obsahuje protiinfekčné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred rôznymi infekciami a chorobami. Táto skutočnosť má dôležité uplatnenie najmä pokiaľ ide o predčasne narodené deti (t. j. narodené pred 37. týždňom tehotenstva), pretože protilátky a hormóny v materskom mlieku môžu zlepšiť ich zníženú schopnosť bojovať s infekciami, ako aj podporiť ich optimálny rast.
Dojčenie posilňuje imunitu a chráni pred infekciami
Ďalšou výhodou materského mlieka je, že na rozdiel od umelých mliek je ľahšie stráviteľné, pretože neobsahuje cudzie bielkoviny, ktoré tráviaci systém bábätka ešte nevie v čase krátko po pôrode efektívne vstrebať. Hneď na to nadväzuje fakt, že na rozdiel od umelej výživy sa zloženie materského mlieka mení spolu s vývinovými potrebami dieťaťa. Materské mlieko sa totiž tvorí v troch fázach: kolostrum, prechodné a zrelé mlieko, pričom každá má svoje vlastnosti – napríklad kolostrum je veľmi bohaté na protilátky, ktoré pomáhajú posilniť imunitný systém novorodenca. Okrem toho sa nutričné zloženie materského mlieka na začiatku každého kŕmenia líši od jeho zloženia na kŕmenia – to znamená, že na začiatku je bohaté na tekutiny, zatiaľ čo na konci je výdatnejšie na živiny a energiu.
Dojčenie a jeho vplyv na stravovacie návyky dieťaťa
Ďalej je dôležité poznamenať, že stravovacie návyky matky môžu do určitej miery ovplyvniť nutričné zloženie materského mlieka. To môže byť prospešné najmä počas prechodnej fázy, keď sa dieťatko začína zoznamovať už aj s tuhou stravou. V praxi sa totiž ukazuje, že dojčatá sú ochotnejšie prijímať tuhú formu potravy, ak im vôňa alebo chuť daného jedla pripomína, čo matka jedla počas fázy dojčenia. Okrem toho, výskum naznačuje, že na rozdiel od dojčiat kŕmených z fľaše si dojčené deti vyvinú lepšiu kontrolu nad príjmom potravy, čo sa ďalej spája so zníženým rizikom vzniku nadváhy a obezity v neskoršom veku.
Dojčenie tiež podporuje tzv. „skin to skin” kontakt alebo kontakt „koža na kožu”, ktorý sa vo viacerých štúdiách ukázal ako veľmi úspešný pri podpore psychickej a emocionálnej pohody dojčaťa aj matky. Kontakt „koža na kožu” vyvoláva u dojčaťa pocity bezpečia a pohodlia, čo je životne dôležité pre vytvorenie bezpečnej formy väzby medzi dieťaťom a matkou. Tento typ kontaktu tiež umožňuje dieťaťu lepšie sa prispôsobiť svetu mimo maternice a to tým, že mu pomáha s reguláciou teploty, srdcovej frekvencie a dýchania.
Dojčenie ako prevencia popôrodnej depresie
Dojčenie tiež, na rozdiel od kŕmenia umelým mliekom alebo kŕmenia z fľaše, poskytuje benefity pre fyzické aj psychologické zdravie matiek. Počas samotného procesu dojčenia sa totiž uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín, ktoré následne pozitívne ovplyvňujú nielen náladu a zvládanie stresových situácií, ale aj úroveň materskej starostlivosti voči dojčaťu. Okrem toho sa dojčiace matky dokážu rýchlejšie a ľahšie zotaviť z pôrodu v dôsledku fyziologických zmien vyvolaných dojčením. No a v neposlednom rade sa tiež dojčenie ukazuje ako účinné pri znižovaní rizika vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov v neskoršom veku. Štúdia Americkej pediatrickej akadémie z roku 2012 tiež ukázala, že u matiek, ktoré nedojčia alebo predčasne dieťa odstavia, je výrazne vyššie riziko vzniku popôrodnej depresie.
Dojčenie má širokú škálu psychologických a fyzických výhod pre dojčatá aj ich matky. Budúce matky, ich rodiny a celá naša spoločnosť by mala byť informovaná o benefitoch dojčenia pred umelou výživou alebo kŕmením z fľaše.
Zdroje:
https://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.913.6295&rep=rep1&type=pdf
https://www.magonlinelibrary.com/doi/abs/10.12968/bjom.2005.13.6.18361
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23966430
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11236733
https://www.who.int/mediacentre/news/statements/2011/breastfeeding_20110115/en
bolesti choroby chudnutie chyby cukor deti detská strava dieťa dojčenie dôchodok imunita jedenie jedlo livestyle matka menštruácia mýty potraviny prevencia proteín starnutie staroba strava strava dieťa strava v tehotenstve stredomorská suplementácia sviatky tehotenstvo tuky výživa výživové doplnky zdravie zdravá strava zdravé potraviny zvyk živiny životný štýl
