Ako sa nestať pacientom

Myslíte si, že viete, ako sa nestať pacientom? Myslíte si, že keď všade okolo nás zúri informačná smršť medzi výživovými odporúčaniami, vedie to k nášmu lepšiemu zdraviu? Myslíte si, že po toškých rokoch intenzívneho záujmu verejnosti o výživu a zdravý životný štýl došlo už k posunu v štatistikách ochorení? A myslíte si, že viete čo robiť, aby ste neprežili veľkú časť svojho života s chronickým ochorením a mnohými obmedzeniami?

Realita v štatistikách

Podľa najnovšej správe o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015 – 2020 najčastejším dôvodom hospitalizácie na Slovensku sú choroby obehovej sústavy (ako je infarkt, ischemická choroba srdca apod.) a ide o státisíce prípadov. Najviac predpisovanými liekmi u nás sú lieky na kardiovaskulárny systém.

V Správe o zdravotnom stave obyvateľstva SR sa dozvieme, že napriek cielenej medializácii v prevencii rizikových faktorov v rámci rôznych odborných i populačných intervenčných aktivít, na Slovensku výskyt chronických (neprenosných) chorôb neklesá.

Ženy strávia v priemere 14 rokov svojho života s chronickým ochorením, muži o niečo kratšie, čo však je zároveň dané ich kratšou priemernou dĺžkou života. V porovnaní s mužmi strávia ženy väčšiu časť ich života v chorom zdraví a tieto roky chorého zdravia sú väčšinou rokmi s vážnymi zdravotnými problémami. Zdravotné problémy vo vyššom veku spôsobujú čiastočné až výrazné obmedzenie v aktivitách.

Takže, aby sme to zhrnuli: 

• každý tretí človek trpí kardiovaskulárnym ochorením,
• jeden zo šiestich má vysokú hladinu cholesterolu
• šest osôb z desatich má vysoký krvný tlak
• jeden z desiatich má cukrovku a ďalší štyria k nej pravdepodobne smerujú.

Môže byť vôbec takáto štatistika v súlade s technologicky vyspelou medicínou, množstvom odporúčaní vo všetkých médiách, modernými farmaceutikami, extrémnym množstvom superpotravín, komplexných výživových doplnkov, a obohatených potravín na trhu? Kde robíme chybu?

Ako píše zakladateľ nutritionfacts.org – Michael Greger M.D. – ľudia neumierajú na starobu, ale podliehajú chorobám. Väčšine úmrtí sa dá predchádzať a sú z veľkej časti spôsobené našou životosprávou.

Prevencia = dnes urob všetko preto, aby si zajtra nebol pacientom

Poznáme koncept primárnej, sekundárnej aj terciárnej prevencie ochorení, ktoré sú nasmerované na ľudí s rizikom ochorenia alebo prepuknutým ochorením. Málokto však pozná pojem prvotnej prevencie, ktorý bol prvý krát predstavený v roku 1978 Svetovou zdravotníckou organizáciou a neskôr prijatý Americkou kardiologickou asociáciou. Práve tento koncept obsahuje stratégiu ako predísť chronickým ochoreniam a vyhnúť sa rizikovým faktorom.

Podľa prvotnej prevencie tajomstvo ako sa nestať pacientom spočíva v nasledovných siedmich odporúčaniach: 

• nefajčiť
• nemať nadváhu
• byť vysoko aktívny (myslí sa denne 22 minút chôdze)
• jesť zdravšie
• mať cholesterol nižší ako je priemer krajiny
• mať normálny tlak krvi
• mať normálne hodnoty cukru v krvi.

Dohodnú sa konečne kapacity na tom, čo je zdravé?

Nuž, 6 z týchto siedmych odporúčaní je úplne jasných… ale čo presne znamená „zdravšie jesť“? Pandémia chronických ochorení sa pripisuje takmer univerzálnemu posunu v strave, v ktorej prevažujú živočíšne a spracované potraviny, čo znamená viac mäsa, vajec, tuku, sladených nápojov, cukru a rafinovaných obilnín. 

Podľa odhadov Amerického ministerstva poľnohospodárstva len 11% našej stravy tvoria nespracované potraviny – teda obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie a orechy.

Nasledujúci obrázok znázorňuje percento američanov pod, na alebo nad nutričnými odporúčaniami v rámci skupiny potravín.

Výživa teda skutočne môže pôsobiť ako najdôležitejší faktor prevencie, ktorý ešte k tomu máme plne v svojich rukách. A odpoveď na otázku je – áno, kapacity prevažne vedia, ako na to.

Zdroje:

1. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020
2. Informačný portál Národného centra zdravotníckych informácií
3. Dietary Guidelines fo Americans, 2015-2020
4. Michael Greger M.D. a Gene Stone: Jak nezemřít, vydavateľstvo Noxi, r. 2017