Vo výživovej obci sa stretávame s dvoma vyhranenými tábormi. V jednom sú zoskupení zástancovia komplexného stravovania, ktorí vás presvedčia, že s dobre zostavenou výživou nebude vaše telo deficientné v žiadnej živine. V druhom tábore sú tí, ktorí pripúšťajú, že zostaviť taký komplexný jedálniček a trvalo ho dodržiavať spolu s hľadaním tých najkvalitnejších zdrojov potravín je v dnešnej dobe pre väčšinovú populáciu nemožné.

Nájdete sa v niektorej skupine?

Oba tábory sa však zhodnú minimálne v tom, že isté mikroživiny sú v našej strave kritické a preto ich príjem treba sledovať minimálne v týchto prípadoch:

9

Ak (si) nevieme zabezpečiť dostatočne pestrú a kvalitnú stravu

9

Ak máme zvýšenú potrebu konkrétnej živiny, napr. u tehotných či dojčiacich matiek (folát, železo)

9

Ak máme doma prieberčivé dieťa

9

Ak užívame dlhodobo hormonálnu antikoncepciu

9

Ak prijímame vysoké množstvo bielkovín

9

Ak máme dlhodobo tráviace problémy

9

Ak sme dlhodobo unavení

9

Ak sme vegetariáni alebo vegáni, či experimentujeme so svojou stravou bez dostatočných znalostí

9

Ak sme zo stravy vylúčili isté potravinové skupiny bez náhrady

9

Pri nadužívání alkoholu, či fajčení

9

Pri senioroch, kde je pokrytie vitamínmi nedostatočné

9

V rekonvalescencii

Všetky tieto situácie – a mnohé ďalšie – stoja minimálne za zváženie, koľko energie a času ste ochotný investovať do vzdelávania o výžive, kombinovaniu potravín a dopĺňaniu mikroživín prírodným spôsobom. Ale ak si čestne priznáte, že na to čas nemáte, potom je dobré vedieť aspoň niečo o tom, čo nám môže chýbať a ako to do tela dostať hoci aj formou výživových doplnkov.

l

Jód

nedostatkom tohto prvku trpí takmer 2 miliardy ľudí na svete. Pritom ide o kľúčový nutrient pre činnosť vašej štítnej žľazy. Jód tvorí približne 60% hmotnostného objemu všetkých hormónov produkovaných štítnou žľazou. Pri nemeckej štúdii bolo až u 30% náhodne vybraných respondentov zistené, že majú zväčšenú štítnu žľazu, a teda znížený prísun jódu. Nedávna britská štúdia potvrdila, že nedostatkom jódu trpí viac ako 75% 14-15 ročných študentiek.

l

Folát

kyselina listová je obsiahnutá v množstve rastlinných potravín, avšak kuchynské spracovanie likviduje až do 90% folátov, a taktiež ich vstrebávanie je maximálne polovičné z prijatého množstva. V niektorých európskych krajinách bolo zistené, že až štvrtina obyvateľstva trpí nedostatkom folátu, čo je kritické najmä u tehotných žien. Fortifikácia potravín folátom nie je odporúčaná pre zvýšené riziko výskytu niektorých onkologických ochorení. Takže nám ostáva suplementácia.

l

DHA

kyselina dokosahexaénová patrí medzi hlavné omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Vedecké výskumy naznačujú, že jej nedostatok vedie k celej rade nežiaducich účinkov. Priemerný denný prísun sa pohybuje v bežnej západnej strave na úrovni 30-80mg/d, čo je vlastne žalostne málo. Pokiaľ nekonzumujete pravidelne (2x do týždňa) atlantického lososa, prípadne iné morské ryby, pravdepodobne vás deficient Omega-3 ohrozuje.

l

Selén

väčšina Európanov trpí nedostatkom tohto prvku. Okrem jeho významnej funkcie pri správnej činnosti antioxidačných enzýmov je taktiež dôležitý pre činnosť štítnej žľazy. Prísun selénu by mal byť na úrovni 50-60 μg denne, avšak vzhľadom k tomu, že jeho nedostatkom trpia už pôdy, nemôže sa nachádzať ani v našej strave v dostatočnom množstve.

l

Vitamín D

úplne nepostrádateľná látka pre naše telo a zdravie v každej životnej etape je vzhľadom k našej bežnej životospráve štandardne v deficite. Bežná strava nám zaistí cca 10% potrebného množstva vitamínu D, zbytok by sme mali získavať vďaka slnku v letných mesiacoch. Pravdepodobne sa nám to však nepodarí, pretože by sme si mali celoročne udržiavať hladinu vitamínu D v rozmedzí 20-32ng/ml. V Anglicku takmer polovica obyvateľstva nedosahuje na jar a v zime hodnotu ani 16ng/ml. Na Slovensku to bude pravdepodobne podobné.

l

Vápnik

sa stal nedostatkovým prvkom u veľkej časti populácie, ktorá vylúčila zo stravy mlieko a mliečne produkty. Týmto spôsobom a bez náhrady sa zníži celkové množstvo prijatého vápnika z 1200mg na 300-400 mg na deň, čo je hlboko nedostatočné. Okrem toho vstrebanie vápnika je do veľkej miery závislé aj na dostatku vitamínu D.

l

Vitamín B6

zvýšená potreba tohto vitamínu je typická pre ženy dlhodobo užívajúce antikoncepciu s obsahom estrogénov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vitamíny skupiny B sú „ohrozené“ práve pri súčasnom low-carb trende, kedy laickí nízkosacharidoví dietári vylučujú jednoducho zo stravy prílohy sacharidového typu bez náhrady a konzumujú prevažne bielkoviny vo forme živočíšnych produktov a v tom lepšom prípade zeleninu.

l

Železo

aj keď sa to zdá neuveriteľné, nedostatkom železa trpí až 40% tehotných žien západného sveta. Údaje získané z britského Národného prieskumu stravy a výživy ukázali, že priemerný denný príjem železa u žien vo vekovej kategórii od 19-64 rokov sa pohybuje okolo 10 mg, čo je výrazne pod doporučeným množstvom. Pri súčasnom trende ortorexie a alternatívnych výživových smerov u mladých dievčat je deficit tohto prvku v ich strave jednoznačný.

Mohli by sme takto pokračovať – z bežnej poradenskej praxe a analýzy stravovacích návykov klientov vyplývajú aj iné bežné nedostatky ich stravy, a to od nízkeho príjmu horčíka, draslíka, zinku či vlákniny a neuveriteľne – aj vitamínu C! V žiadnom prípade však nie je riešením nabehnúť do lekárne a naordinovať si multiminerálové a multivitamínové doplnky, nech to dáte všetko v jednom. Z mnohých štúdií vyplýva, že medzi jednotlivými mikroživinami dochádza nielen k synergickým ale najmä antagonických efektom, čo znamená, že ich vstrebávanie v jednom momente nie je možné.

Aj preto sme pre tých z vás, ktorí svoje zdravie berú zodpovedne, pripravili špecifický kurz o suplementácii – aby ste sa lepšie zorientovali a pomohli sebe, prípadne svojim klientom pri lepšom chápaní súvislostí.

Zdroje:
Heinrich Kasper: Výživa v medicíne a dietetika. Vydavateľstvo Grada, 11.vydanie, r. 2015
Alwan, N., Cade, J.: Perspect Public Health, 2011, 131 (5): 207-8.
Jordan, R.G.: Midwifery Women’s Health, 2010, 55 (6): 520-8
WHO. Assessment of iodine deficiency disorders and monitoring their elimination. A guide for programme managers, Third edition, 2007

Autor článku

Odborný garant kurzov a vedúci lektor Winštitútu

RNDr. Barbara Sviežená, PhD.

Barbara je spoluzakladateľkou Inštitútu a spoluautorkou komplexného kurzu výživy na báze akreditovaného kurzu v ČR. Je autorkou kurzu Výživy detí a žien počas tehotenstva a dojčenia a spolupodieľa sa na odbornom smerovaní a filozofii Winštitútu.

Tagy:

1-dňový kurz
Výživové doplnky a suplementácia

Kurz o výživových doplnkoch nie je v žiadnom prípade propagáciou predaja konkrétnych doplnkov. Práve naopak – odpovedá na otázky pôvodu ochorení, dôvodov nie plne optimálneho fungovania nášho organizmu.

1-dňový kurz
Analýza stravovania a suplementácia

Vďaka tomuto kurzu budete vedieť identifikovať hlavné dietetické chyby v strave vášho klienta a nastaviť mu následne optimálny model stravovania a prípadnú cielenú suplementáciu.

Prihláste sa na naše kurzy

Zabezpečujeme odborné portfólio, orientáciu v oblasti poradenstva, kvalitné informácie podávané vynikajúcimi lektormi a možnosť ďalšieho vzdelávania aj počas ich praxe.

Viac o WinštitúteZoznam aktuálnych termínov

Welko Team Slovakia s.r.o.
Kladnianska 46, 821 05 Bratislava
IČ 50308769
DIČ 2120267116
IČ DPH SK2120267116
info@winstitut.sk

IBAN: SK56 1100 0000 0029 4102 3297