Potrebujú výživové doplnky deti?

Radi sa dívate na krásne fotografie, či obrázky malých detí s náručou zeleninového šalátu a veľkým úsmevom? A čosi Vás vnútri pichne, keď si v duchu zrátate, koľko reálne zeleniny či zdravých potravín Vaše dieťa zje?

Nuž, vitamíny a minerály sú neuveriteľne dôležité pre rast a vývoj detí. Teória hovorí, že zdravá strava nám zabezpečí všetko potrebné. Musíme však na tomto mieste povedať, že niektoré deti môžu byť vystavené riziku nedostatku mikroživín a môžu skutočne potrebovať doplnky (bez toho, aby sme blahorečili konkrétnu značku).

Kedy užívať výživové doplnky

Áno, ja viem, je už klišé opakovať, že deti na vegetariánskej či vegánskej strave potrebujú doplniť vitamín B12.

Nuž fakt je taký, že vegetariánstvo a vegánstvo sú hodne odlišné v množstve vstrebateľných živín a nedá sa ich hádzať do jedného vreca. A stojím si za tým, že vegánstvo pre malé deti nie je vhodným stravovacím režimom v našich pomeroch.

Sú tu však podstatne vypuklejšie problémy – ako deti s rôznymi intoleranciami, alergiami či celiakiou. Okrem toho deti, ktoré majú malú chuť do jedla, jedia len obmedzené množstvo potravín alebo naopak – pijú veľa sladených nápojov. Deti, ktoré užívajú určité lieky alebo majú chronické zdravotné ťažkosti, ktoré narúšajú ich vyvážený príjem, môžu tiež potrebovať doplnky stravy.

Zodpovednosť užívania výživových doplnkov je na rodičovi

Prirodzene, v rodine je zodpovedný za svoje deti a ich výživu primárne rodič.

Už tu treba podotknúť, že mnoho dospelých osôb trpí nedostatkom niektorých konkrétnych živín a že väčšinová populácia na Slovensku má stravu posunutú smerom k nesprávnemu a nevyváženému jedálničku s prevahou priemyselne spracovaných potravín a s prevahou živočíšnych zdrojov, malým obsahom vlákniny a naopak vyšším obsahom cukru a soli.

Zdravá výživa zahŕňa obilniny aj v celozrnnej forme, strukoviny, zeleninu a ovocie, mäso a ryby, vajcia, mliečne výrobky, kvalitné rastlinné oleje a čo najmenej spracovaných produktov.

Čo by nám mohlo chýbať?

Americká pediatrická akadémia (AAP) upozorňuje na fakt, že väčšina detí nemá v strave dostatok železa a vápnika.

Železo pomáha budovať svalovú hmotu a je potrebné na tvorbu červených krviniek. Medzi príznaky nízkej hladiny železa patrí nedostatok energie, nervozita a zvýšené riziko infekcií.

Vápnik je potrebný na pestovanie zdravých kostí, samozrejme okrem x ďalších funkcií v organizme. Nedostatok vápnika môže byť typický u detí s vylúčenými mliečnymi produktami a je potrebné vhodne kombinovať iné zdroje vápnika, prípadne vedieť, ako upravovať rastlinné zdroje pre ich lepšiu využiteľnosť.

Ďalšie sporné vitamíny sú vitamín D, vitamín A a vitamíny skupiny B.

Vitamín D reguluje vstrebávanie vápnika a pomocných látok pri vývoji kostí a zubov. Vitamín D sa v tele vytvára po vystavení slnečnému žiareniu, avšak pri našom bežnom životnom štýle a v našom podnebnom pásme je skôr výnimkou, ak si h nasyntetizujeme dostatok v mesiacoch od apríla do októbra. Z bežnej potravy vieme vstrebať do 10% vitamínu, a ešte tu máme fortifikované potraviny na báze mliečnych produktov, vajec či rybích olejov. Povedala by som, že nad pravidelným prísunom vitamínu D u detí je vhodné sa zamyslieť aj po druhom roku života.

V prípade nie úplne pestrej stravy môžu byť problematické aj vitamíny skupiny B alebo vitamín A. Ako posledné by som spomenula esenciálne mastné kyseliny, teda EPA a DHA, ktoré nie je možné u detí dopĺňať klasickou stravou v dostatočnom množstve.

Záver

Nenavádzam Vás na užívanie Marťankov ani iných vesmírnych príšer vo forme želé cukríkov, ktoré len podporujú všeobecnú akceptáciu sladkých umelých chutí plných „zdravia“.

Skôr Vás navádzam na zamyslenie sa, či dokážeme svojim deťom dostatočne pokryť potrebu živín pre ich rast, vývoj a správny rozvoj v našom bežnom skôr hektickom živote.

Veľmi často sa stretávame s odporučeniami pre dospelých, aby zvážili užívanie doplnkov.

Z môjho pohľadu deti nie sú výnimkou a je vhodné poradiť sa s odborníkom najmä v situáciách, kedy intuitívne cítime, že by to nemuselo byť úplne v poriadku.